Volám sa Veronika Haluzová. Hudbu sme vždy mali v rodine. Ocko už vtedy učil gitaru na konzervatóriu a neskôr aj na ZUŠ, ja som si teda hudbu zamilovala už ako dieťa. Ako približne 6 ročná som sa mala možnosť účinkovať v detskej televíznej šou Táraninky, kde sa okrem tárania vtedy aj spievalo. A moje sny o spievaní na veľkých pódiách a vlastnej tvorbe rástli. Ako malá som navštevovala ZUŠ, kde som sa venovala zobcovej flaute. V období strednej školy som si začala písať prvé texty a skladať prvé melódie. V tom čase som sa začala učiť hrať na gitare a trošku na klavíri, spev taktiež nezostal pozadu. 

Od roku 2013 som začala vystupovať ako speváčka pod psedonymom “Rony“ , kde prišli aj prvé sólové koncerty a s tým aj nejaké úspechy. Nejaký čas na to sme s gitaristom Petrom Ignáczom založili kapelu The Wave, v ktorej sme sa tešili z vlastnej tvorby a snažili sme sa ju prezentovať na Slovensku aj v Čechách. Táto etapa sa skončila približne v roku 2015. 

Vo viere som bola vychovávaná, ale túžba hľadať viac prišla až v čase, keď som mala asi 20 rokov. Predchádzali tomu isté okolnosti, keď som sa začala pýtať,  čo sú naozaj Božie túžby pre mňa. O nejaký čas na to som zložila pieseň „Modlitba Pokoja“, ktorá sa dostala do semifinále slovenskej súťaže GospelTalent 2016. Osobne som tento čas prežila ako svoje obrátenie. So zverejnením piesne sa začali diať tak trošku nepredvídané veci, keď som dala od všetkého ruky preč a manažovať začala Božia ruka. Moje cesty začali smerovať ku gospelu a chválam. A teda ako som sa rozhodla túto oblasť môjho života úplne odovzdať do Božích rúk, netrvalo dlho a Božie smerovanie ma doviedlo až do spoločenstva Marana Tha, v ktorom pôsobím v hudobnej službe až podnes. 

Jedna kamarátka mi raz hovorila, že 5 minút hrania pre Boha je pre ňu oveľa viac ako koncertovanie pred mnohými davmi. Som vďačná, že dnes môžem povedať, že každých 5 minút hrania pre Boha stojí za to. Som neskutočne vďačná, že môžem spoznávať chválovú hudbu, modliť sa ňou s ľuďmi, robiť ju so vzácnymi priateľmi a hlavne spoznávať skutočného Boha, ktorého prítomnosť je v nej. Už neraz som mohla zakúsiť, že Boh je živý, verný a veľmi dobrý (okrem iného). Mojou túžbou je, aby hudba, ktorú teraz s priateľmi robíme prinášala do našich aj Vašich životov Božiu pečať, ktorá zostane, premení, uzdraví a urobí ešte viac. Lebo On vie, čo každý z nás potrebuje. 

„Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi a ospevovať tvoje meno žalmami.“ Žalm 18:50